Protiklady 2 – Kráska neznáma
Kráska neznáma
Ukradol mi sen ,
čo k srdcu prirástol .
Čas….
Zostala spomienka.
Vyblednutá čaká na dne ,
aby sa vždy vrátila .
–––––––––––
V tmavom šere
sedíš tam vznešene
„kráska neznáma“.
S obavou sadám si ku tebe
a beriem do svojich rúk
tvoje.
Vôňa vlasov túžbu naliehavú,
ktorá o chvíľu krásnu žobre ,
vyvoláva.
Nie, už neutečieš !
Krehké telo pije rosu,
oči hľadajú oči.
Vstávaš.
V ranných lúčoch
kúpeš svoju čistú tvár.
Klesám ku tvojim nohám
a šepkám:
„Milujme sa !“
Sadáš si na moje kolená.
Šialená vášeň
nás horúčavou spaľuje.
Ružové telá ako zore,
ktoré nový deň ohňom obdaril,
na okamih spojili sa.
Ukolísaný šťastím
hlavu do lona vkladám.
Na viečka padá únava.
Tvoja tvár sa ponára do tmy.
Precitám.
Je mi clivo.
„Vráť sa ešte, „kráska, čo pozná ma!“