Puto
Puto.
Celý, celučičký život.
Dvíhajú hlavy, krčia chrbty.
Budia sa a zaspávajú.
Spolu.
Splietajúc telá do klbka,
dotýkajú sa tvárami,
ružové brušká o seba,
nežne obtierajú.
Bez hádok a sporov,
konfliktov a bojov,
bez reptania,
bez slov.
Túlia sa,
vyznávajúc si city hlboké.
Vždy a všade,
necudne a bez hanby.
Učaril,
mi ich súlad nevšedný,
pohybov harmónia,
vzájomné pochopenie.
Pohladiť,
chytiť a poláskať,
vojsť do tajomných komnát
nepoznaného.
Zabávať sa,
bez starostí , stresu,
nepísať maily,
neposielať esemesky.
Priateľstvo?
Vernosť?
Aký vzťah úžasný
milencov tých spája?
To nápoj čarovný.
Nápoj z citov,
ktorý matka ruka
a otec rozum namiešali.
Omamný mok,
ktorý dúškami nenásytnými
z krehkej čaše života
vychutnávať túžim.
Keď zvedavý som,
odpovedia na otázky,
keď zdôverím sa,
pozorne počúvajú.
Zmocňujú sa mojich predstáv,
aby do nich vdýchli nádej.
Dívajú sa do očí,
aby splnili ich prianie.
Zdvíham ich do výšky
a s údivom obzerám
…PRSTY …
Dvojčatá zo Siamu.
Sveta zázrak,
dar vzácny,
do vienka vložený.